TOPlist
(c)1997-2007 TOPlist, Kontakt Slovensko

Marec...

img_20170326_163747a

...začal pokojne, radostným prežitím akýchsi ľudských sviatkov, krok za krokom sa končilo obdobie priznávania daní a...potom to prišlo. To jediné, čo vek Tonyčkovi nevzal, chuť do jedla, bola zrazu preč. Naviac sa veľmi zhoršil pohyb , oči a koža dostali žltý nádych. Vedela som, ktorá bije! Podobný stav už prežil pred zhruba dva a pol rokom, keď hospitalizácia na klinike a intenzívna infúzna terapia pomohla, stav sa upravil, ale dôvody, prečo nastal, sa nenašli. Nešpecifická hepatopatia...Teraz boli prejavy podobné, len pribudli dva krížiky na metri života. Tak sme Tonyčka poslednú marcovú nedeľu odviezli zasa na kliniku. Výsledky pečeňových testov boli hrozivé, ale podobne , ako minule, sa stav rýchlo stabilizoval. Operačné vyňatie žlčového mechúra som, s ohľadom na jeho temer 15 rokov, odmietla . Po troch dňoch sme mohli ísť poň. Lenže, to by som nebola ja, aby sa niečo nevyvrbilo...po psa som išla a preventívne na kontrolné sono vzala malú Charlotku. Ráno v deň odchodu do Brna ma neprišla privítať, ako ostatní členovia svorky, ostala v pelechu...síce som zasa dostala ,,hubovú polievku“, že si namýšľam, ale radšej znesiem to, ako prešvihnúť vážny stav u chovnej fenky...
     Tony ,,baští s chutí " a nález na maternici malej Charlotky je v norme. Obávaná pyometra sa nepotvrdila. Lenže poznáte to, keď nemáte zo zvieraťa dobrý pocit a cítite, že niečo v poriadku nie je! Nedalo mi a večer po návrate domov som si vynútila opätovnú návštevu veterinárnej kliniky. Po röntgenologickom vyšetrení nabrali veci rýchly spád. Močový mechúr obsahoval kameň šialených rozmerov , ktorý fenke spôsoboval bolesť. Nasledovalo jeho operačné odstránenie. Charlotka sa má zatiaľ dobre. Trošku menej jej chutí, ale verím, že to bude lepšie...Len jedno si neviem vysvetliť. Fenka má necelé tri roky, minulé leto bez problémov zabrezla, spontánne, bez zásahov, porodila dve šteniatka. Až do osudného rána nemala žiadne príznaky problémov. Kde sa teda ten prekliaty kameň ukrýval...!?

 

Február...alebo...

003


...ako môže aj milujúci majiteľ psa temer ,,podpísať"  jeho rozsudok smrti...
...od istého času, keď som bola u svojich zvierat nútená riešiť akútnu dehydratáciu v dôsledku úpornej gastroenteritídy po ponúknutí ovčieho syra dvojmesačnému šteňaťu ( samozrejme nie mnou! ) a tiež zlomeniny po skoku zo sedačky, začala som takýmto príhodám radšej predchádzať. Po tohoročnej februárovej skúsenosti to ale vyzerá, že čím viac svoje zvieratá chránim pred nástrahami sveta, tým horšie to občas vypáli...paradoxom je, že sa to všetko prihodilo napriek zhliadnutiu smutného príbehu šteniatka jedného českého chovateľa a k absurdnosti toho celého  prispieva fakt, že som pred podobnou nástrahou varovala aj nových majiteľov svojho posledného odchovu. Zapovedaného chleba kus najväčší...
Čo sa stalo? Bol jeden bežný februárový sanitárny deň, všetky deky a pelechy do práčky, savo na podlahu. Deky máme samozrejme záložné, tak som zasa čisté svorke porozkladala. Dni plynuli a ja som si pri jednom rannom venčení u staršej fenky všimla, že sa márne snaží voľačo zo seba dostať! Detailná prehliadka ukázala, že to niečo je niť, povrázok, ktorým bola pôvodne obšitá jedna z prikrývok! Liezla pomaly a stále jej nebol koniec! Prepadla ma panika a nenapadlo nič, iba niť, ktorá sa ukázala veľmi pevná, odstrihnúť. V hlave mi už bežali hrozivé scenáre zauzlených čriev, obštrukcie , na konci ktorých bol chirurgický zákrok v dutine brušnej, ktorý zviera aj nemusí zvládnuť...našťastie, všetci psí anjeli strážni stáli tentoraz pri nás, črevo si zachovalo normálnu funkciu a zvyšná časť neželaného obsahu sa ďalší deň dostala spontánne von. Celkom cca 2,5 m povrázka. Kameň, padajúci z môjho srdca, muselo byť počuť až v Brne...sypala som si popol na hlavu a viete si asi predstaviť, aká selekcia psích prikrývok nasledovala!

 

Január a...

dsc05973


... moje resty!
    Keďže som postrehla, že napriek faktu úspešnej NEaktualizácie, ktorá na našom webe posledné mesiace prebiehala, sa návštevnosť stránky podľa dlhodobej štatistiky zásadne nezmenila a naši verní sem, hoci na pár minút , zablúdia pravidelne, vstupujem si do svedomia a prinášam chronologicky pár faktov zo života našej svorky z prvých troch mesiacov tohto roka.
Anabáza tohto januárového príbehu začala ešte v októbri 2016. Fenka Aurora bola posledný možný krát krytá naším chovným psom Maxom. Ako už štandardne som ju po 25 dňoch čakania poslala na sono na UVF Brno. Nie, že by na Slovensku vetkliniky sonoprístroje nemali, ale bola to príležitostná cesta za dcérou, tak prečo nevyužiť...lenže...ja som ostala doma, pretože sme boli s inou fenkou v radostnom očakávaní...gravidita sa u Aurory nepotvrdila, čo sa však stalo, bolo hrozivé. Z mne neznámych dôvodov sa jej v srsti objavila veľká lézia, hot-spot, ako stav zvykne byť pomenovávaný. Rana sa zväčšovala, vyzerala vážne, mokvala, nehojila sa. Na rozdiel od obvyklého postupu som tentoraz v terapii vsadila na domáce produkty, naše, aj produkt priateľa ...vývoj stavu na foto. Vyliečili sme! Až keď sa stav viditeľne upravil a ja som prestala pátrať po možnej príčine / alergia ?, pleseň ?, zaparenina vlhkej kože ? / , prišla od rodiny informácia, že fenka bola pri tom výlete do Brna nakŕmená nejakou ,, dobrotou,, z nemenovaného fastfoodu!, pretože im jej bolo ľúto! Takže možno ten prejav na koži bola reakcia na kvalitne konzervované a ochutené ,,jedlo“, ktoré dnešní mladí ľudia tak zbožňujú....

  

 
       Ďalšie ťažké chvíle sme prežili s naším najstarším krysaříkom, Tonyčkom. Vek mu vzal sluch, zhoršil zrak, sťažil pohyb, občas sa ho zmocní stav s bezduchým pohľadom do prázdna. Jedno, čo mu vek nechal, je chuť do jedla. Keď som ho ale jedno januárové ráno našla, myslela som, že jeho púť na zemi sa končí...vtedy som ešte netušila, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie...
Ale...aby nebol január len o starostiach.....dostalo sa nám milého novoročného priania . Až z ďalekého Petrohradu prišli pozdravy a darček od majiteľov nášho odchovu, psíka Hektora, Geka.

 


 

PF 2017

415315_4885

Nech je život akokoľvek zlý, vždy jestvuje niečo, čo môžete robiť a dosiahnuť v tom úspech. Kým je život, ostáva nádej.
                                                                          HAWKING Stephen